V prvom rade musím hneď v úvode rozhovoru podotknúť, že nie som parodontológ. Parodontológii sa síce venujem už 12 rokov, no žiadne nadstavbové štúdium alebo certifikačnú prípravu v tejto oblasti som nikdy neabsolvoval. Desať rokov som pracoval na oddelení Parodontológie kliniky Zubního lékařství v Olomouci a od roku 2014 sa takýmto pacientom venujem aj vo svojej privátnej praxi, Blanc studio.
A teraz naspäť k vašej otázke. Od roku 2017 máme v parodontológii novú klasifikáciu a ak by sme mali ísť podľa nej, tak v zásade sa každý z nás najčastejšie stretáva s povlakom podmieneným gingivitídou. Na našom pracovisku sa parodontologickým pacientom venujeme možno trochu viac, preto sa často stretávame aj s parodontitídou. Termíny ako „agresívna“ alebo „juvenilná“ parodontitída, prípadne „chronická“ parodontitída už dávno nepoužívame. V modernej parodontológii sa stupeň poškodenia parodontu vyjadruje pomocou Stagingu a riziko možnej progresie ochorenia a zhoršenia stavu do budúcna pomocou Gradingu. Tieto výrazy sa nám možno viac spájajú s onkológiou, no aj v súčasnej parodontológii si našli svoje miesto a aktuálna klasifikácia s nimi veľmi efektívne pracuje.
V zásade môžem povedať, že ak sa bavíme o parodontitíde samotnej, tak sa na naše pracovisko dostávajú tri rôzne typy pacientov.
Bohužiaľ áno.
Hlavný rizikový faktor je známy už desiatky rokov a nič sa na tom nemení. Je to biofilm. Ak by sme vedeli u pacientov efektívne odstraňovať biofilm nielen v ambulancii, ale aj doma, tak prevalencia tohto ochorenia v populácii rapídne klesne. Samozrejme sú tam aj ďalšie rizikové faktory, ako napríklad fajčenie alebo diabetes. Zjednodušene však môžeme povedať, že ak je zub čistý, ochoreniam parodontu sa môžeme takmer úplne vyhnúť. Preto aj u nás v Blancu veľmi dbáme na prevenciu, teda odstraňovanie biofilmu. Pacient by to mal doma vedieť vyčistiť tak, že dentálnu hygieničku potrebuje maximálne tak na odstránenie pigmentov. Jasné, že to je ideálny svet. No ak už nie je možné ho dosiahnuť, chceme sa ku nemu aspoň čo najviac priblížiť.
Hĺbka sondáže (z angl. PD = probing depth) je jeden zo základných údajov, ktoré pri vyšetrení sledujeme. Nie však jediný. U parodontologických pacientov robíme kompletné vyšetrenie parodontu, takzvaný parodontálny status. V rámci tohto vyšetrenia používame index na hodnotenie povlaku (z angl. PLI = plaqe index), index hodnotiaci krvácanie po sondáži (z angl. BoP = bleeding on probing), index ktorý nám udáva ústup marginálnej gingivy od cementosklovinnej hranice, teda hodnotí veľkosť gingiválneho recesu alebo index udávajúci mieru straty attachmentu (z angl. CAL = clinical attachment loss). Okrem toho vyšetrujeme aj pohyblivosť zubov alebo prítomnosť furkačných defektov u viackoreňových zubov.
Dentálna hygiena je základ. Hlavne v rámci preventívnej terapie, ako som už spomínal. To však neznamená, že dentálna hygienička nemôže liečiť pacienta s parodontitídou. Práve naopak. Drvivú väčšinu prípadov u nás, povedzme až 95 %, zvládnu dentálne hygieničky bez pomoci lekára. Lekár je prítomný najmä aby na začiatku stanovil liečebný plán a kontroloval jeho dodržiavanie. Lekár, respektíve tím lekárov, tiež rieši tie najkomplikovanejšie prípady, čo je Stage IV. A čo sa týka antibiotík, tak vo všeobecnosti je trend dávať ich čo najmenej. A to nielen v zubnom lekárstve, ale všeobecne v medicíne. Antibiotiká sú určite indikované u Stage IV Grade C pacientov. Taktiež indikácie môžeme nájsť u niektorých pacientov Stage IV Grade B alebo Stage III Grade C. V iných prípadoch by sme antibiotiká používať nemali, pretože vieme dosiahnuť ciele terapie aj bez nich.
Hneď na začiatku na konzultácii. Tam mu vysvetlíme povahu ochorenia a aj dĺžku terapie. V zásade dostanú všetci pacienti informáciu, že je to ochorenie, ktoré s nimi ostáva po zvyšok ich života. Vieme ho stabilizovať a pacienti môžu byť stabilní kľudne navždy, no nevieme ho úplne vyliečiť. Parodontologický pacient ostane navždy parodontologickým pacientom. Taktiež od nás dostanú informáciu o tom, ako dlho asi bude iniciálne terapia trvať a koľko bude stáť. Kľudne môžeme byť konkrétni. Taký Stage III Grade B pacient. Väčšinou ho máme do 12, maximálne 18 mesiacov stabilizovaného a za terapiu zaplatí cca 1 500 € (pozn. Blanc studio nemá zmluvy so zdravotnými poisťovňami). Niektorí ľudia dajú také peniaze za jeden zub. Ak je po iniciálnej terapii nutná ešte nejaká chirurgia, väčšinou regeneračná, tak to je nad rámec tohto finančného plánu.
Už sme sa bavili o tom, že primárny etiologický faktor je biofilm. Ak chceme liečiť parodontitídu, musíme ho vedieť efektívne odstrániť. V poslednej dobe sú vo veľkej obľube supra a subgingiválne pieskovače. Sú efektívne a relatívne lacné. V chirurgických technikách sa zasa upúšťa od tých resektívnych a trend je robiť čo najviac regeneratívnej chirurgie. Všetko samozrejme až po iniciálnej terapii, kedy sa skalpelu vôbec nechytáme. Či už ide o regeneráciu nehojacích sa vertikálnych parodontálnych defektov, alebo regeneráciu furkácií. Do tejto kategórie „trendov“ by sme mohli zaradiť aj autotransplantácie zubov. Síce je to už dávno známy a overený postup ako nahradiť chýbajúci zub, no v posledných rokoch sa dostáva opäť na výslnie. Zub je proste zub a radšej budem mať v ústach periodoncium, ako titan.
Veľmi výrazne. Aktívna parodontitída je kontraindikácia implantologickej liečby. Ak sa bavíme o parodontitíde stabilizovanej, tak stále predstavuje riziko pre pacienta, no už sa o implantácii uvažovať dá. Pacient však musí vedieť, že len to, že parodontitídu má, aj keď stabilizovanú, tak riziko, že príde o implantát v horizonte desiatich rokov je 4 - 5 krát väčšie ako u pacienta bez histórie parodontitídy.
Ako som spomínal už v úvode. Ak príde pacient delegovaný zubným lekárom, častokrát je to relatívne jednoducho riešiteľné. Vtedy bojujeme hlavne s motiváciou pacienta v terapii vydržať a pokračovať.
Určite by mal vedieť parodontitídu poznať. Podľa novej klasifikácie má pacient parodontitídu a mal by som ho vyšetriť a liečiť ako parodontologického pacienta, ak:
A) Má stratu attachmentu (CAL) detekovateľnú ≥ 2 nesusediacich zuboch
B) Bukálna / orálna CAL ≥ 3 mm s hĺbkou sondáže (PD) ≥ 3 mm detekovateľná ≥ 2 zuboch
Následne ak vie pacienta vyšetriť, stanoviť Stage a Grade, tak vie takmer všetkých pacientov ošetriť sám, prípadne v spolupráci s dentálnou hygieničkou. Výnimku tvoria už spomínaní Stage IV pacienti alebo pacienti nereagujúci na iniciálnu terapiu. Prípadne pacienti s ktorými dlhodobo nevie dosiahnuť ciele ošetrenia, čo by malo byť PD ≤ 4mm a BoP < 10%.
Ak by sa špecializácia poňala rozumne, tak by to určite malo význam. Takíto pacienti z našej spoločnosti nezmiznú a nebude na škodu, ak bude v krajine dostatok vzdelaných odborníkov, ktorí by sa im vedeli odborne správne venovať.
Ak sa bavíme o povinnom vzdelávaní, tak je to vlastne len na úrovni vysokoškolského štúdia, kedy sú budúci zubní lekári odborne pripravovaní na parodontologických oddeleniach. Úprimne netuším, ako tento systém na Slovensku funguje, keďže som študoval a aj odborne pôsobil v Českej republike. No a po vysokoškolskom štúdiu si už odbornú cestu a kvalifikáciu každý lekár určuje sám. Môže sa dobrovoľne prihlásiť na kongresy, workshopy alebo semináre, ktoré sa venujú ošetrovaniu parodontoligických pacientov. Stále však platí, že za najlepším vzdelaním sa chodí do zahraničia. Taliani, Švajčiari alebo Nemci sú celkom frajeri v tom, čo robia.
Určite áno a tešíme sa z toho. Hlavne z pozitívnej spätnej väzby od účastníkov. Snažíme sa im podať tému tak, aby bola čo najlepšie pochopiteľná a uchopiteľná v ich vlastných odborných životoch. Čo je pre nás dôležité, aby problematike porozumeli a vedeli poznatky aplikovať v praxi. Nemusia to robiť ako my, chceme aby si vybrali vlastnú cestu. No po tej ceste sa lepšie kráča, keď im dáte do ruky mapu, nech neblúdia so zaviazanými očami. Okrem kurzov a prednášok sa snažíme robiť osvetu aj pomocou nášho newslettra Krok vpred. Odoberá ho už takmer 2 000 lekárov a dentálnych hygieničiek na Slovensku a v Čechách a pravidelne sa v ňom venujeme aj parodontologickým témam.
Myslím, že áno. Počet poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v pomere k počtu pacientov sa bude časom zlepšovať, čo je pre pacienta vždy dobre. Pacient si môže vyberať, a to vytvára konkurenčný tlak na lekárov, aby nespali na vavrínoch, ale aby sa sústavne vzdelávali a odborne držali krok s dobou.
Zdroj: Časopis Zubný lekár (4/2024)
Autor: Lujza Hanová
